V MNOHÝCH VYCHLADNE LÁSKA (Mt 24,12)

            Istý kňaz hovorí: „Bolo to v dobe, keď sa k nám zo zahraničia dostali „reality show“ a ja som sa – aby som si urobil obraz o nich a vedel pred inými na ne reagovať – prinútil pozrieť si časť seriálov Big Brother a Výmena manželiek. V tom istom čase som čítal duchovný denník Matky Terezy z Kalkaty.
            Na jednej strane som videl ukážku dobrovoľnej ľudskej sebadegradácie, akú by som si ani pri veľkej fantázii nedokázal dovtedy predstaviť. Verejný výpredaj intimity a popľuvanie hodnôt lásky, úcty a vernosti. Na druhej strane celoživotnú vernosť svätej ženy, ponorenú do hrozných temnôt viery, ktorá svoju vieru „bez opory a útechy“ realizovala neúnavnou sebaspaľujúcou láskou, slúžiacou najchudobnejším a najosamelejším.
            Na jednej strane „zábavná hra“, nezodpovedne si pohrávajúca so základnými stĺpmi ľudskej dôstojnosti a túto dôstojnosť vymieňajúca za virtuálny aplauz anonymného publika a poukážku na luxusnú dovolenku. Na druhej strane dobrovoľná obeť všetkého, bez nároku na odmenu, i bez nárokovania si na hrejivé duchovné zážitky blízkosti Boha.“

            Romano Guardini napísal pozoruhodnú knihu Koniec novoveku ešte v roku 1950, v ktorej predostiera svoju víziu nadchádzajúcej doby. Píše: „Vplyv kresťanského kultúrneho prostredia a tradície stratí na svojej sile. Osamelosť vo viere bude hrozná. Láska vymizne, ľudia ju nebudú chápať, a ani jej mnohí nebudú schopní. Tým väčšiu cenu bude mať, ak bude láska spájať jedného osamelého človeka s druhým – bude to odvaha srdca, ktorá vyrastá priamo z lásky Božej.“
            Vari to nie je charakteristika tejto doby?

                                                             (zdroj: Tomáš Halík: Divadlo pro anděly, str. 225-226)